Význam slova naive

Slovo: naive

Definícia: „Naive“ (v slovenčine „naivný“) označuje osobu, ktorá je bezprostredná, dôverčivá a často nedostatočne informovaná o komplexnosti alebo krutosti sveta. Takáto osoba môže mať tendenciu vidieť veci zjednodušene alebo idealisticky, bez realistického pohľadu na možné negatívne stránky.

Použitie: Slovo sa často používa na opis osoby, ktorá má dôveru vo všeobecne dobré úmysly ostatných, napríklad: „Bol príliš naivný, aby si myslel, že ho nikto nikdy neokradne.“

Etymológia: „Naive“ pochádza z francúzskeho slova „naïf“, ktoré znamená „prirodzený, prostý“. Toto slovo je odvodené z latinského „nativus“, čo znamená „prirodzene sa vyskytujúci, rodený“. Použitie sa rozšírilo v angličtine od 19. storočia.

Výslovnosť: /naɪˈiːv/

Synonymá:

• gullible (dôverčivý)
• innocent (nevinný)
• simple (jednoduchý)
• unsophisticated (nezložitý)

Antonymá:

• sophisticated (sofistikovaný)
• worldly (svetský)
• cynical (cynický)
• skeptical (skeptický)

Tento prehľad poskytuje komplexnú predstavu o význame slova „naive“ a jeho kontextovom použití.

1. She was so naive to believe everything he said.
   Bola tak naivná, že všetko, čo povedal, brala ako pravdu.

2. His naive approach to investing often led to losses.
   Jeho naívny prístup k investovaniu často viedol k stratám.

3. The naive child thought everyone was nice and trustworthy.
   Naívne dieťa si myslelo, že všetci sú milí a dôveryhodní.

4. It’s naive to think that things will change without any effort.
   Je naivné myslieť si, že sa veci zmenia bez akéhokoľvek úsilia.

5. She realized her naive optimism was misplaced after the incident.
   Uvedomila si, že jej naívny optimizmus bol na mieste po incidente.

Zlepšite svoju angličtinu pomocou videí na YouTube. Tombik.com